Neviem, či dnes ešte fanúšikovia brutálneho death metalu sledujú edičný plán NBR, nie je veľmi prečo, tamojší metal z povedzme že extrémnejšieho súdka je taký „festivalovo vďačný“ a „pre širšie publikum“, ale ak chcú nový, v poradí jedenásty (!) album kalifornských matadorov PATHOLOGY, tak ten vyšiel tam. A chcieť by ho mohli, cítiť síce, že vydavateľstvo si povedalo „z tohto by sa niečo malo dať predať“, ale objektívne vzaté, materiál je to kvalitný, dobre zložený, žánrovo čistý a napriek tomu, že ide o brutalitu vyššej tonáže, má viac než len starú dobrú jednu dimenziu čistej surovosti. (Kapely, ktoré ju zvládajú na majstrovskej úrovni, si s ňou vystačia a býva skvelo, ale tu je toho viac.)

Aktuálna zostava Dave Astor (bicie a šéf toho všetkého), Obie Flett (vokály), Ricky Jackson (basa) a Dan Richardson (gitary) pripravila tucet skladieb, pričom záverečná „Decomposition Of Millions“ je nadupaná inštrumentálka. O čom sa konšpiruje tentokrát, ťažko povedať, ale z názvov skladieb, dvoch textov dostupných na archívoch a obalu možno dedukovať dosť krvavú apokalypsu, mor a rozklad. Po hudobnej stránke boli PATHOLOGY typickí mohutným drvivým a temperamentným USBDM s ťažkým, jasne kontúrovaným hlbokým zvukom a šťavnatými riffmi. V tom pokračujú, neboja sa chytľavých liniek, vážnych, dramatických harmónií a melodiky. Veľmi dobre kombinujú náklepové tempá, priamočiaro vyznievajúce a pritom technické hranie a výraznú melodiku.

Tá ich hudbe dodáva pre žáner až netypickú dávku atmosférickosti a rozviatosti, „The Everlasting Plague“ je takpovediac „náladová vyvražďovačka“. Prináša momenty, ktoré mi dokonca pripomenuli 90-kovú tvorbu DEPRESY, kde aj jedna z Obieho growlových a kloktavých polôh pripomína „superlatívne disponovaného“ Dragana (stojí mi za spomenutie, že jeho výkon na novom albume DEHYDRATED je grandiózny). Brutálne kompozície bohaté na nápady, harmónie, sóla a atmosféry v odtieňoch smrti a skazy, zahrané kvalitnými hudobníkmi, ktoré nepotrebujú byť prepálené až niekam do gore-noise (čo počuť pri niektorých BDM telesách z juhovýchodnej Ázie, kde popri tom prekvapí napr. 35-kilová dievčina vydávajúca zvuky, z akých by sa silno znečistil aj emzák, ktorý prišiel s cieľom utlmiť to tu všetko). Navyše sa tu nikto nesnažil o to, aby bolo dajaké „majestátne zlo“ pre „najtemnejšie dušičky“, toto je US brutus „z tohto sveta“ a som zaň rád. (Ale noví BRODEQUIN nech to takto nenaleštia, tam chcem barbarskosť kolesa s rozmachom dopadajúceho na hnáty nejakého mamľasa, ktorý takej odmene šiel oproti.)